Väčšina účastníkov bohoslužby bola v dôchodkovom veku, tak ako väčšina obyvateľsva Mentonu, ktoré leží hneď na hraniciach s Talianskom (hneď po eurotabuľou FRANCE je tabuľa MENTON). Malé mesto, veľkosťou asi ako Piešťany (na tunajšie pomery, je to naozaj malé...pardon všetkým Piešťančanom).
Prvé prekvapenie hneď bola dĺžka bohoslužby, asi dvakrát taká ako v Bratislave - možno preto, že to bola sefardská bohoslužba, alebo rituál, ako to tuná nazývajú. Bola som veľmi rada, že ma naozaj srdečne prijali medzi seba a napriek tomu, že ma vôbec nepoznali, pozývali ma k sebe na večere a rôzne iné príležitosti (kvôli školským povinnostiam som, žial, zatiaľ vždy musela odmietnuť). Už som známa ako "tá zo Sciences Po" (moja škola, pozn. aut.). Na Sciences Po však nie som jediná Židovka, aj keď pár dní som ňou bola. Na výmenný jednoročný štúdijný pobyt došiel na našu školu aj jeden Izraelčan. Nazvime ho úplne klasicky židovsky David.
Tak tento náš Dávidko sa rozhodol, že on v pondelok nepríde do školy, lebo je Yom kippur (v nedeľu večer sa začal a v pondelok večer skončil, pozn. aut.). Je pravda, že sa vtedy od začiatku do konca postí, to znamená, že minimálne 26 hodín sa nič neje ani nič nepije, ale aj tak mi to prišlo divné. Prišiel predsa do Európy, sám si to vybral, musel rátať s tým, že tu vtedy prázdniny nie sú a že, okrem toho, do školy veľmi náboženstvo nepatrí. Pýtal sa, či ja prídem a ja som samozrejme odpovedala kladne. Ale zase ja na prázdniny nie som zvyknutá, viem, že aj tak pôjdem do školy... Okrem toho tu pomerne veľa študentov drží Ramadán a aj tak chodia každý deň do školy, prečo by sme my dvaja mali dostať viac? "Lebo Yom kippur je len jeden deň" - znela jeho odpoveď. Už vtedy sa mi trochu sprotivil. Ale to najhoršie ešte len príde....
Tak sa teda išiel opýtať pani tajomníčky a odpoveď bola - je to problematické. On však už bol rozhodnutý. V nedeľu som ho teda stretla v synagóge. Vraj mu volali v sobotu večer zo školy, že to nie je žiaden problém, a že to rešpektujú...Tak tak, chudák pán riaditeľ, to ešte vtedy nevedel, aké záškoláctvo podporuje! Cestou domov (žial veru tak, mali sme zo synagógy kus spoločnej cesty) sme sa o tom rozprávali. Hnevalo ho, že ho kritizujem. V tom čase som však už bola v štádiu, keď som si povedala, že keď chce niekto z duše praktizovať svoju vieru a je pre rannú modlitbu a pôst ochotný čeliť vymeškanemú vyučovaniu, je to len znak pevného vzťahu s B-hom (aj keď si naozaj myslím, že v prvom rade sem došiel studovať). Tak som si vravela - ok, nech si robí, čo chce. Ale vtedy došla doslova "pecka" : on neplánoval ani sa postiť, ani ráno ísť do synagógy, ani si spytovať svedomie, ani nič "jomkipurovské". Prečo teda tak vehementne chce zostať doma? "Kvôli atmosfére." Akej atmosfére? Je sám Žid na chlapčenskej ubytovni, nikto nebude s ním oslavovať... On sa prosím pekne, chystá celý deň spať, pretože to tak jednoducho doma robí každý rok. A treba mu vyhovieť. Bodka.
Aha, takže to si ja pekne možem urobiť prázdniny na Deň ústavy, Výročie zamatovej revolúcie, Sv. Cyrila a Metoda a podobne....hmmm.
Keď som podotkla, že došiel študovať, odkázal mi, že to, že je neústupný, je dôkaz jeho silného (a podľa neho zjavne dobrého) charakteru. On by, prosím pekne, nedošiel ani na skúšku v deň sviatku. Ani keby bol len jeden jediný termín. "Ja teda podľa teba nemám charakter, pretože sa odmietam uliať zo školy?" znela moja otázka. Odpoveď? Ticho. A ako sa hovorí? Kto mlčí ten svedčí.
Dnes sa ma v škole pýtal, prečo som nebola v synagóge na koniec Yom kippur. Ja som bola, len ma (naštastie!lebo asi by som sa povracala) nevidel. Povedala som, že pozvania na večeru som musela odmietnuť, lebo poprvé mi moje supiš pupiš spolubývajúce prichystali večeru (sú fakt zlaté , lebo ja som už odpadávala od vyčerpania) a podruhé nám rozdali texty na preštudovanie na ďalší deň. "Ty to fakt berieš so školou vážne..." opovrhujúco dodal. Klesol v mojich očiach do útrob zeme až do nedohľadna.
Neviem čo vy na to, ale cítim sa zranená. Nie som praktizujúca ani pobožná, ale som veriaca a hlavne som Židovka. A on zneužil moje náboženstvo a moju kultúru na to, aby sa ulial zo školy a ešte k tomu svoje správanie pokladá za absolútne správne. A je to predsa aj jeho náboženstvo a jeho kultúra, ktoré tak skalopevne obraňuje a je na to hrdý...Pche, a potom ich takto pošpiní!Ten chlapec nemá žiadne morálne zábrany v tomto ohľade.
Tak som strávila svoj prvý francúzsky sefardský Yom kippur hromžením a hnevaním sa - no jedným slovom, bolo to na nič.
Pre mňa, aj z čisto sekulárneho hľadiska, má tento sviatok jednoducho vysokú morálnu hodnotu, ktorá sa dá aplikovať na naozaj každého - lebo konať dobro je vždý dobré (dobré, aj keď nie vždy výhodné...ale to už je iná rozprava, však?)
Nie som jediná, ktorým sa sprotivil. Svojou povýšenosťou, svojím egoizmom a pocitom nadradenosti, ktoré ešte okrem toho prezentuje s neobyčajnou samozrejmosťou.
Dúfam len, že to ľudia nebudú brať ako bežný židovský či izraelský štandard, lebo to naozaj tak nie je. Ja viem svoje....
