reklama

Mico sám doma

Môjho dedka jeho deti a vnúčence nikdy nevolali inak ako Mico (plus varianty samozrejme - Micinko, Mici, Micuško...). Tradíciu zaviedla moja mama, staršia z Micových dvoch dcér, a už ju asi nikto ani nezmení. Pred tromi dňami musela moja babina odísť do nemocnice a tak Mici zostal doma sám. Včera sme ho boli s priateľom navštíviť, odniesť mu čo si objednal a len tak sa pozrieť, ako si hospodári.  Celkom mu to ide.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Mico má už osemdesiat rokov, ale ešte stále pracuje. Je statikom a je veľmi šikovný a inteligentný, ešte stále má dosť zákaziek. Podielal sa na projekte budovy nového rozhlasu v Bratislave. Model obrátenej pyramídy mal vraj, podľa rozprávaní mojej babiny, kedysi postavený zo špáradiel. Jeho meno figuruje aj na pamätnej tabuli spomínanej budovy, keď bola ocenená ako Stavba storočia.

Mico sa teda v skratke stará o to, aby extravaganté návrhy architektov boli postavené tak, aby sa nezrútili (raz robil aj na jednom dome, ktorý bol vlastne súvislí valec, ako tunel; minulý rok o tom bolo vo víkendovej prílohe Sme). Ale špecializuje sa hlavne na mosty. Je to veľmi náročná práca a nie zrovna populárna, ale hlavne, že ho to baví. Má veľa špeciálnych programov na počítači, v ktorých môže simulovať stavbu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Okrem toho ho baví všeličo. Izbu má plnú tzv. "nekľudov", čiže menších konštrukcií, ktoré stále nejak krúžia, alebo sa hojdajú...napr. planétky obiehajúce okolo väčšej planétky, alebo hojdajúci sa delfín. Ak ho chcete potešiť, za také niečo vám bude ruky bozkávať. Samozrejme, že to musí "vylepšiť". Či už tým, že na to nalepí nejakú zaujímavú nálepku, ako to technicky zdokonalí. A tak si sedí za svojím stolom a letuje a skrutkuje a šróbuje a vylepšuje.

Má takú pečiatku, kde je zajačik, čo drží kvetinku. Používa ju ako ex libris a opečiatkuje ňou každú svoju knihu. Keď som bola malá, napečiatkovala som si ich na papier aspoň dvadsať a dokreslovala zvyšok. A niekedy to robím aj teraz. Pripomína mi to moje detstvo. Mico si tuším všetky výtvory niekam odkladal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mico je len raz denne. Od siedmej do devätnástnej hodiny a je celkom vďačný jedák. Len v mäse je prieberčivý. Je len bravčové a hovädzie. Aj keď niekedy ho babina prekabáti...

Je rodený bratislavčan.

Veľmi má rád gumenné cukríky a všelijaké žuvačky. Najradšej delfínkov a žížaly, ale v poslednom čase si gurmánsky vychutnáva aj všelijaké lékořky.

Mici je veľmi zvláštny človek, ale všetci moji kamaráti a známi, čo ho poznajú si ho obľúbili. Má veľmi dobré srdce, aj keď on sám veľmi city neprejavuje. Nikdy však nezabudne pobozkať ma na ruku. Keď sme boli ešte malí, zvykol nás štípať do zadku. To je jeho prejav náklonnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neobľubuje byť stredobodom pozornosti. Preto nemá rád svojej narodeniny. Vraví, že už je aj tak po záruke, tak nech jeho vek necháme tak. Možno si myslí, že si celú tú pozornosť, či darčeky nezaslúži, ale ja vám zaručujem, že opak je pravdou. 

Nepočuje už veľmi dobre. Konečne sme ho presvedčili, aby si nasadil nasluchátko. Minule pozeral telku a pochvaloval si, ako dobre počuje a potom zistil, že to násluchátko ani nebolo zapnuté. Možno chce v živote počuť už len pekné veci. V detstve si trápenia užil dosť.

Násluchátku baterka vydrží vždy len veľmi krátko. A tak si Mici vyrobil adaptér, zeleným káblom napojený na násluchatko, ktorý nosí vo vrecku košele.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Celý život trpí pohľadom na moje dlhé vlasy. Vraví, že potrebujem nejakú "kecke frisur", čiže v preklade čosi ako svižný účes. S mojimi vlasmi si muža podľa neho nenájdem. V poslednom čase však zmenil názor. Nemusím si to strihať, stačí keď si to nejak normálne učešem. Inšpirácie našiel v televízii a chcel to vyskúšať. Povedala som mu, že nabudúce.

Vždy sa ma pýta, čo nového "na poli cti a lásky". Jemu nebol žiaden muž dobrý pre mňa. Nesmel to byť Slovák, Čech, Američan, Žid, Arab, Talian, Francúz - vlastne najlepšie žiadnej národnosti. Nesmel mať modré oči, zelené, hnedé - vlastne najlepšie žiadne. Nesmel mať čierne vlasy, blond vlasy, hnedé, dlhé, krátke, kučeravé, hladké - vlastne najlpešie žiadne. Nesmel byť inžinier, architekt, novinár, filozof, informatik, ekonóm - vlastne najlepšie nič. Vlastne najlepšie, keď taký ani neexistoval. Preto som dlho váhala s predstavením môjho priateľa. A tak ho spoznal až prednedávnom, napriek tomu, že sme spolu už dosť dlho na to, aby sme splodili jedno dieťa a pol. A predstavte si! Má ho rád! Doteraz o ňom hovorí len v superlatívoch.

Jedného dňa v zime mi oznámil, že sa nebude sprchovať až kým nebude teplo. Jednako chcel šetriť teplú vodu a jednako si vymyslel teóriu, že telesný maz ho urží pekne v teple. Povedal, že sa osprchuje až 15. mája. Zhrozene som prehlásila, že to sa snáď osprchuje skôr. Dobre. Tak 14. mája....Dlho mu však nadšenie nevydržalo. Ešte v ten večer sa vrátil k svojim denným hygienickým návykom.

Teraz je sám doma. Ale nie je to po prvý krát. Babina je veľká cestovateľka, pred dvoma mesiacmi bola napríklad v Amerike, takže Mici má svoju samostatnú rutinu už zabehnutú. Skúša vešlijaké kulinárske experimenty. Naposledy to bol recept s názvom "Snehulienkino prekvapenie". Dáte na panvicu olej, koliečka salámy, na to čo len chcete (cibuľu, cesnak, papriku, uhorky...), celé to prikryjete plátkami syra a smažíte.

Tak sme ho boli pozrieť. Doniesli sme mu tri sladké makové rožky a jeden balík delfínkov. Má sa veľmi dobre.

Na záver ešte jeden z jeho najobľúbenejších vtipov. Veľmi rád ich rozpráva a vždy si ich prispôsobí. Tento je z prostredia Afganistanu za sovietskej okupácie. Snažila som sa ho preštylizovať tak, aby ho pochopili tí, čo majú, a nepochopili tí, čo nemajú. Enjoy:

Na základni v púšti sú Griša a Nataša. Natašu povolajú do Kábulu a tak odchádza. Náhle na Grišu dôjde neznesiteľná chuť, je však lenivý pomôcť si sám a tak sa obzerá okolo seba a húta a tu uvidí obďaleč stáť ťavu. Postaví sa za ňu, nakopí si kopček z piesku, vyjde naň a keď si už chystá stiahnuť gate, ťava urobí krok vpred. robí si nový kopček, vyjde naň a ťava urobí krok vpred. Urobí ďalší a ťava urobí krok vpred...A takto sa to opakuje, až zrazu počuť, ako sa vraci Nataša - brm brm brm. Griša jej rýchlo uteká v ústrety.

- Nataša, Nataša. Tak dobre, že si prišla. Veľmi ťa teraz potrebujem.......Poď mi prosím podržať tú ťavu tam.

Ľúbim ťa, Mici.

Ranya Malovičová

Ranya Malovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  46
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Študentka politických vied so zameraním na Blízky a Stredný Východ na Institut d'études politiques de Paris. Momentálne v Káhire. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáTak toto som ja...Môj židovský svetDopisy z púšteDopisy z FrancúzskaRodina mojaTancuj, tancuj, vykrúcajTaké všeličoSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu