reklama

Ako sa zdraví po francúzsky.

Chodili ste na francúzštinu (alebo aj nie)? Naučili vás, že sa pozdravíte len jednoduchým bonjour a rozlúčite au revoir? No tak to ste dosť na omyle a rovno na to zabudnite! Francúzske pozdravy sú neskutočne rozmanité a každý pozdrav ma presne vymedzené podmienky použitia. To vôbec nie je dobrý deň-dovi-dopo a šup preč.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (56)

 Moja mami mi darovala knihu od Stephena Clarka, ktorá sa v anglickom origináli volá One Year in Merde ("Jeden rok v h*vne) a do čestiny je preložená ako Merde - jeden rok v Paríži. Bola to mimoriadne dobrá kniha podľa môjho názoru, autor v nej opisuje život mladého Brita pracujúceho v Paríži. Treba toto dielo brať s rezervou, niekedy sa až príliš spolieha na zaužívané klišé Británia vs. Francúzsko, ale kto Francúzsko pozná a má zmysel pre humor (ironický, sarkastický, niekedy až čierny), tak sa na tejto knihe zabaví. Aj keď sa to môže niektorým zdať ako prehnaná karikatúra, zaručujem z vlastnej skúsenosti, že je na príhodách hlavnej postavy Paula Westa neskutočne veľa pravdivého. Výborne som sa zabavila, keď som v knihe našla kapitolu, ktorá sa až podozrivo ponášala na jeden môj článok. Konkrétne tento. A nežartujem!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 V knihe sa hovorí aj o francúzskych "pozdravových rituáloch". Napriek tomu, že boli veľmi detailne opísané, niektoré autor vynechal. A tak si dovolujem uviesť tuná doplnené vysvetlenie (snáď čo najkompletnejšie) teda že čo a ako.

 V rôznych obdobiach dňa rôzne pozdravy. Hej to vie každý. Ale vo Francúzsku sa to neobmedzuje na dobré ráno, dobrý deň a dobrý večer.
 Po prvé, dobré ráno čiže bon matin, neexistuje. Raz, ešte v prvom ročníku na bilingválnom gymnáziu mi toto vyšlo z úst no a poviem vám, dívali sa na mňa jak na sprostú. Samozrejme mi to neopravili, lebo sa im to zdalo mignon ("rozkošné), ale rehotali sa na mne jak zmyslov zbavení a až neskôr som zistila prečo. Začínate teda hneď s bonjour. No a takto až kým sa nezačne stmievať (po prípade v lete keď sú veľmi dlhé dni tak do takej 18h-19h). Potom sa hovorí bonsoir. Ok, zatiaľ to ide.
 Keď ste v neformálnej spoločnosti, tj kamaráti, rodina atď, tak môžete hovoriť salut, alebo aj hey (ale nie také zakričané/zarevané HEJ ale také milé malé jemné hejjjjjj), či tiež coucou (veľmi populárne ale cítim sa pri tom osobne ako debil; vždy keď to vysvetlím tak zápasím sama zo sebou aby som nevybuchla od smiechu). A nezabudnite k tomu pridať aj ça va resp comment allez-vous (to je pre formálne príležitosti). A to aj keď nečakáte odpoveď a len prejdete okolo seba na ulici. Okrem toho to treba povedať jedným dychom bonjourcommentallezvous.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Ako sa lúčiť? Hlavne sa, prosím vás, vyvarujte tomu klišéoidnému adieu, lebo to sa hovorí, keď si už myslíte, že dotyčnú osobu naozaj neuvidíte (alebo keď sa v afekte s niekým chcete rozísť a vyrevete mu to do tváre, predtým ako teatrálne tresknete dverami, najlepšie tak, aby sa niekde v byte niečo od toho otrasu rozbilo - vtedy je mimoriadne efektné a vhodné, odporúčam!).
 Môžete sa samozrejme lúčiť au revoir hocikedy počas dňa pri formálnych príležitostiach, ale je zriedkavé použiť len samotný tento výraz. Keď ste pred obedom, poviete k tomu ešte bonne journée (no, lingvistická bariéra lebo v slovenčine by bonjour bolo to isté čo bonne journée). Povedzme, že je to niečo ako pekný deň. Keď ste po 12tej hodine, poviete bon après-midi (pekné popoludnie) alebo skrátene bon aprem pri (VEĽMI!) neformálnych príležitostiach. Ak už poobedie pokročilo, prajete bonne fin d'après-midi, čiže pekný koniec poobedia. Večer k lúčeniu pridáte bonne soirée (rovnaká dilema ako s bonne journée ale pochopíte tu nuansu, že?) no a keď od niekadiaľ odchádzate (napríklad z nejakej oslavy, len tak na ilustráciu), už je neskoršie a ostatní ešte zostávajú, tak im poprajete bonne fin de soirée - pekný koniec večera.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Medzi rodinou, kamarátmi a im podobnými stvoreniami sa používa široká škála výrazov nad ktorých pôvodom sa radšej zo slovenského jazykového uhla pohľadu radšej nedívajte. Sú to:
A plus - "na viac"
A plus tard - "na neskôr"
A toute - uf no toto je ťažký oriešok. Doslovne je to "na celú" ale verte mi, používa sa to ako "na za chvíľu". Pozor!!! Neformálne.
A tout à l'heure - podobné ako predošlé. Obidve predpokladajú, že sa v ten deň ešte na 100% uvidíte. Inač sa vyvarujte tomuto výrazu. Mimochodom, tento môžete použiť taktiež pri formálnej situácii za predpokladu teda, že dotyčnú osobu plánujete vidieť. (na vzájomnej báze samozrejme, inač môže hroziť, že si o vás budú myslieť, že ste stalker).
A bientôt - "na čoskoro"
A très bientôt - "na veľmi čoskoro"... joj, no nehrialo by vás pri srdci keď by vám toto niekto povedal?
Ciao - čítaj "čau". Snáď nemusím vysvetľovať.
Bye - no comment.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toť som sa snažila uviesť všetko. Ak voľakto pozná ešte niečo, prosím vyjadrite sa v diskusii aby sme spoločnými silami zkompletizovali zoznam a pomohli nič netušiacim nevinným ľudom vyvarovať sa takej trápnosti ako sa podarila mne s tým bon matin.

(ps. prosím, príjmam aj pripomienky k mojej gramatike. :-))

Ranya Malovičová

Ranya Malovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  46
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Študentka politických vied so zameraním na Blízky a Stredný Východ na Institut d'études politiques de Paris. Momentálne v Káhire. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáTak toto som ja...Môj židovský svetDopisy z púšteDopisy z FrancúzskaRodina mojaTancuj, tancuj, vykrúcajTaké všeličoSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu